Za spomienkové sviatky považujem dva, pamiatku zosnulých a Vianoce. Je to čas doháňania zameškaného, čo sa týka medziľudských vzťahov. Prečo sa hromadne začalo chodiť na cintoríny 1. a 2.11. naozaj netuším, ale ľudia sa správajú, ako keby boli mŕtvi v hroboch len tieto dva dni. V ostatných 363 dňoch v roku sú pravdepodobne niekde inde, alebo nejako sa na nich zabúda. Takýto prípad nastáva aj v období Vianoc. Tu však kontaktujeme živých, ktorý boli pre nás paradoxne mŕtvi po celý rok.
Tieto dve udalosti však súvisia aj v oblasti príprav. Koncom októbra sa hroby na cintorínoch predbiehajú výzdobou, sviecami a skormútenými pohľadmi, ktoré nedokážu zahrať ani najlepší filmoví herci. Táto istá situácia nastáva aj cez Vianoce, len s rozdielom zmeny pohľadov, ktoré sa zmenia na pokojné a šťastné.
A k tomuto všetkému sa pridá ešte Amerika. Všade začína strašiť veď je helloween a kto sa neprispôsobí, ten nie je pravdepodobne in. Za týmto strašením pozvoľne nasleduje Santa Claus, ktorý nás najprv obťažuje v reklamách a začínam sa báť, že sa nám čoskoro vtrepe aj do príbytkov.
Niekedy sa bojím. Bojím sa, že sa ľudia od seba vzdialia moc ďaleko, na zosnulých prestanú spomínať a kvôli vplyvu USA stratia sami seba, svoje tradície a svoje hodnoty.
